Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne. Na rozdiel od dovolenky, ktorej čerpanie sa ráta na dni, pracovné voľno na návštevu lekára sa započítava podľa počtu hodín, ktoré lekár vyznačí na potvrdení. Preto je nutné na potvrdení vyznačiť nielen deň, ale aj čas vyšetrenia.
Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol navštíviť zdravotnícke zariadenie, zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť, ale už bez náhrady mzdy (neplatené voľno).
Podmienkou poskytnutia tak plateného, ako aj neplateného pracovného voľna je, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. To, či zamestnanec môže alebo nemôže navštíviť lekára mimo pracovného času, závisí od jeho pracovnej doby, ordinačných hodín lekára a času, ktorý zamestnanec potrebuje na návrat na pracovisko.
Ak zamestnanec vie vopred, že v určitý deň pôjde k lekárovi, mal by to zamestnávateľovi včas oznámiť. Ak to vopred nevie, je povinný zamestnávateľa upovedomiť o svojej návšteve zdravotníckeho zariadenia hneď, ako je to možné.
Zamestnávateľ nesmie preverovať dôvody lekárskeho vyšetrenia. Ak bolo vyšetrenie poskytnuté v zdravotníckom zariadení a zamestnanec ho riadne preukáže potvrdením, zamestnávateľ nemôže skúmať ďalšie podrobnosti.
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie plateného pracovného voľna na návštevu u lekára nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
